Čo to znamená v praxi
Vibe coding funguje, kým riešenie používate len vy. Keď sa k nemu pridajú ďalší ľudia, začne chýbať to, čo v ňom nikdy nebolo: presná dohoda, čo má vlastne robiť.
Spec-driven vývoj tú dohodu spíše skôr, než sa čokoľvek postaví:
- Problem statement: aký problém zamestnanca alebo zákazníka riešime.
- Používateľské požiadavky: čo od toho ľudia potrebujú.
- Akceptačné kritériá: podľa čoho spoznáme, že je to hotové.
- Technická špecifikácia: ako to má byť postavené.
- Implementačný plán a testy.
Ako pracovné príklady používame na workshopoch BMAD a GitHub Spec Kit.
Kedy to má zmysel
Vtedy, keď na riešení pracuje viac ľudí, keď sa má správať zakaždým rovnako, keď potrebujete testy, alebo keď ho preberá niekto iný, než kto ho postavil.
Deväť otázok pred stavaním
Skôr než na workshope niekto napíše prvý prompt, jeho skupina odpovie na deväť otázok. Sú to tie isté, ktoré by si mal položiť každý zadávateľ:
- Aký problém zamestnanca alebo zákazníka riešime?
- Koho sa ten problém týka?
- Čo by užitočné riešenie dosiahlo?
- Pomáha AI len postaviť riešenie, alebo ho hotová aplikácia aj používa?
- Aké dáta by riešenie výrazne zhodnotili?
- Kde by mala aplikácia bežať?
- Je to osobná pomôcka, interná aplikácia alebo produkt pre zákazníka?
- Akú úroveň bezpečnosti, testovania a vlastníctva to vyžaduje?
- Ako zistíme, či je prototyp užitočný?
Väčšina zlyhaných AI projektov padne na tom, že si niekto nepoložil štvrtú alebo deviatu otázku.