Nedávno som sedel s vedením jednej bratislavskej firmy, kde už vznikajú vibe kódované riešenia.
Manažéri si ich vytvárajú sami pomocou AI, no nevedia, čo s nimi ďalej. Ako ich dostať zo svojho notebooku ku kolegom a do produkcie?
Toto je úplná novinka. Pred nástrojmi ako Cursor alebo Claude Code by si manažér internú aplikáciu sám nenapísal. Dnes áno. Nie je to však také jednoduché, ako to vyzerá.
Čo som u nich videl
Keď si manažér aplikáciu navajbkóduje, riešenie žije na notebooku človeka, ktorý ho vytvoril. A keď v tíme nie je nikto, kto prototyp vezme a dostane ho do produkcie, ostatní ho používať nemôžu.
Manažéri, s ktorými som sedel, to povedali priamo: potrebujú, aby ich tým niekto krok za krokom previedol. Aby im ukázal, ako aplikáciu zobrať z lokálneho prostredia a dostať do produkcie. Chuť učiť sa tam bola. Chýbala im predstava, čo s tým vibe kódovaným prototypom ďalej.
Čo sa so všetkým tým kódom od AI vlastne dá robiť? Marketingový riaditeľ mal nápady zo svojho tímu. Finančný riaditeľ z financií a obchodu. Prešli sme aj controlling a systém objednávok tovaru. Nápadov, kde AI použiť, bolo neúrekom.
Chýbala len cesta z prototypu do bežného používania.
S klasickým IT to nefunguje
Prvé, čo manažérov napadne, je vypýtať si ľudí z IT oddelenia. A tam sa to obvykle zasekne.
Vývojári tieto malé navajbkódované riešenia nechcú udržiavať. Nepovažujú ich za dosť dôležité popri tom, čo majú na starosti. Nie je to v ich cieľoch ani v KPI. Prečo by strácali čas s malou aplikáciou, ktorú si manažér navajbkódoval?
Je to celkom pochopiteľné. Majú na starosti hlavný softvér a to, aby bežali systémy, na ktorých stojí produkt firmy. Aplikácia z marketingu alebo z financií do tejto zodpovednosti obvykle nepatrí. Nikto ich za ňu ani neodmení.
A tam vzniká tá medzera. Aplikácia je hotová a leží na počítači manažéra. Kolegovia by ju radi používali. A jediný tím, ktorý ju vie dostať do produkcie, ju obvykle odsunie na koniec zoznamu alebo ju rovno odmietne.
Kde to reálne zastane
Lokálne si dnes aplikáciu vygeneruje s pomocou AI takmer každý. Ťažké to už nie je – nástroje ako Codex, Cursor alebo Claude Code dokážu vygenerovať veľmi kvalitný softvér.
Ťažká časť začína, keď sa to snažíme dostať do produkcie. Vtedy treba zistiť:
- kde to má bežať,
- kto to smie používať,
- kde sú dáta a či ich vidí aj kolega z iného tímu,
- čo sa stane, keď to prestane fungovať a autor je práve na dovolenke,
- ako je to s bezpečnosťou.
Nedávno som takto spravil makro v Exceli. Dalo sa to aj pred pätnástimi rokmi – len nebola vôľa platiť za to vývojára. Dnes ten kód s AI napíšeme rýchlo a môže pokojne ostať lokálne na počítači človeka, ktorý ho spúšťa.
Keď ale aplikáciu potrebuje spúšťať viacero kolegov a musia sa zastupovať, treba ju dostať do cloudu, založiť Git repozitár a nastaviť CI/CD. A v marketingovom tíme, kde má každý svoj Custom GPT a svoj chat, treba jeden repozitár, kde sú uložené systémové prompty.
Manažéri si na stretnutí nevedeli predstaviť, čo obnáša dostať aplikáciu do produkcie tak, aby ten istý softvér vedeli používať rôzni ľudia. Bavili sme sa teda o tom, ako zo softvéru spraviť produkt. A o tom, že dnes často rozhoduje kvalitná špecifikácia ešte predtým, než AI začne generovať kód. Hovorí sa tomu spec-driven vývoj.
Kto chce vedieť, kde presne sú hranice, nájde to v dokumentácii ku Claude Code. Oprávneniam a prístupu k dátam je tam venovaná samostatná kapitola.
Čo som im navrhol
Nie ďalších vývojárov do hlavného tímu, ale jedného seniorného full stack inžiniera, generalistu. Píše kód, ale zároveň rozumie nasadzovaniu do produkcie, vie pracovať s cloudom, CI/CD a databázami. Ideálne je súčasťou biznisového tímu.
Vedľa neho AI stratég, ktorý zbiera nápady na použitie AI z marketingu, financií a obchodu a rozhoduje, z čoho sa oplatí spraviť samostatný produkt.
Jeden inžinier a k tomu stratég. To je tím, ktorý tejto firme chýbal. Preto kód, ktorý si manažéri navajbkódovali, nemal kto dostať do produkcie.
Univerzálny recept to nie je. Ak u vás vzniknú za rok dve takéto aplikácie, vlastný inžinier je podľa mňa zbytočný – stačí externý konzultant.
Čo si z toho odnášam
- Prvá vlna vibe codingu vo firmách už beží. Manažéri si vedia postaviť interné veci sami. Tam to však často skončí.
- Firemní vývojári tieto malé riešenia zvyčajne nepodporujú. Majú iné ciele, pretože oddelenie má iné ciele a KPIs.
- Ťažká časť dnes už nie je napísať kód. Je to bezpečnosť, udržateľnosť a zdieľanie dát. A hlavne to, či a ako aplikácia beží, keď autor nie je po ruke.
- Biznisový tím potrebuje vlastného full stack generalistu. Človek dočasne požičaný z vývojového tímu obvykle nestačí.
- Vedľa neho treba niekoho, kto vyhodnotí, na čom má zmysel pracovať. S AI teraz vieme generovať akýkoľvek kód, no dôležité je rozhodnúť, čomu sa vlastne chceme venovať. Čo má potenciál a čo nie? Tieto riešenia treba koordinovať a vyhodnocovať ROI.
O tom, čo na takýchto stretnutiach počúvam, píšem v článku o tom, čo počúvam od manažérov. Ako to vyzerá vo firmách, ktoré túto cestu už so mnou prešli, ukazujem v sekcii Z praxe.
Ak u vás už niekto vibe kóduje a riešenia sa zasekávajú pred produkciou, prejdeme si to na workshope alebo rovno na krátkom hovore.